Čo je slnečné žiarenie a aký má vplyv na pokožku?

Slnko je zdrojom všetkej energie a je nevyhnutné pre mnohé procesy, nech už je to fotosyntéza, alebo tvorba vitamínu D v ľudskom tele. Ale ako u väčšiny biologických procesov, i tu je nevyhnutné zachovávať určitú "mieru" - slnečné žiarenie síce k životu potrebujeme, ale nadmerné vystavovanie sa slnku nám naopak môže škodiť, a najmä potom našej pokožke.

Slnečné žiarenie sa skladá zo spektra lúčov rôznej vlnovej dĺžky. Viditeľné žiarenie má vlnovú dĺžku 400 - 700 nm, zatiaľ čo neviditeľné ultrafialové (UV) žiarenie má kratšiu vlnovú dĺžku (280 - 400 nm), a neviditeľné infračervené žiarenie dlhšiu vlnovú dĺžku (700 nm - 1 mm). Žiarenie dlhších vlnových dĺžok, viditeľné a infračervené žiarenie, je schopné prenikať hlbšie do kože, je však menej pravdepodobné, že spôsobuje jej poškodenie.

Krátkovlnné UV žiarenie, ktoré pôsobí na kožné bunky, vyvoláva vysoko reaktívne voľné radikály.

Voľné radikály (nadbytočné molekuly kyslíka) poškodzujú kožné bunky. Čím je poškodenie závažnejšie, tým je väčšie riziko vzniku vrások, chronických poškodení  až po rakovinu kože.

Oxidačný stres je vyvolaný nerovnováhou medzi tvorbou voľných radikálov a schopnosťou tela tieto radikály neutralizovať s pomocou antioxidantov. Slnečné žiarenie je krátkovlnné a preniká síce len rohovou vrstvou (stratum corneum) a vrchnými vrstvami koža epidermis a dermis, takže nezasiahne až do vnútorných vrstiev kože (hypodermis), ale i v týchto tkanivách dokáže spôsobiť výrazné komplikácie.
Prečítajte si viac o štruktúre kože.

UV žiarenie sa vyskytuje v troch formách, ultrafialové žiarenie A (UVA), ultrafialové žiarenie B (UVB) a ultrafialové žiarenie C (UVC):

• UVB prináša energiu, ktorú pokožka potrebuje na tvorbu vitamínu D, ale zároveň je príčinou spálenia pokožky a priameho poškodenie DNA.
• UVA tiež prispieva k poškodeniu pokožky, najmä predčasnému starnutiu.
• UVC  zablokuje zemská atmosféra, takže sa na pokožku nedostane.

Množstvo UV žiarenia, s ktorým prichádza pokožka do kontaktu, závisí od mnohých faktorov, ako je denná doba, ročné obdobie, nadmorská výška a poloha na zemeguli. V dobe, keď je UV žiarenie intenzívne, napríklad na poludnie v horúcom letnom dni, sa vonku odporúča mať na sebe odev a používať ochranné opaľovacie prípravky.

Slnečné žiarenie, najmä lúče UVA a UVB, môžu spôsobiť spálenie, predčasné starnutie kože, poškodenie očí, oslabenie imunitného systému, fotoalergické a fototoxické reakcie, a dokonca i rakovinu kože. Praktickí lekári a dermatológovia stále častejšie upozorňujú, že existuje súvislosť medzi frekvenciou výskytu rakoviny kože a rozsahom poškodenia DNA, a neustále pripomínajú, že viac než 90 % prípadov rakoviny kože je spôsobených slnečným žiarením. Najlepšia je prevencia vďaka ochranným prípravkom proti slnku.

Získajte viac informácií o ochrane pred slnečným žiarením.

Lúče UVB a UVA sa najviac podieľajú na negatívnom vplyve slnečného žiarenia na kožu. Tabuľka  uvádza podrobnosti o vlastnostiach a účinkoch týchto dvoch typov UV žiarenia na pokožku.

UVA žiarenie je počas dňa prítomné v konštantnej intenzite.

Aktivuje melanínový pigment, ktorý sa vyskytuje v bunkách vrchnej vrstvy kože, a spôsobuje krátkodobé zhnednutie kože.

UVA lúče prechádzajú takmer bez prekážky i vrstvami mrakov a smogu.

UVA lúče  môžu preniknúť i sklom a oknami.

Pretože UVA žiarenie dokáže preniknúť do hlbšej vrstvy kože (dermis), hrá významnejšiu rolu skôr v dlhodobom než v akútnom okamžitom poškodení kože slnkom.

• Predčasné starnutie pokožky
• Slnečné alergie, PLE a slnečné intolerancie
• Imunosupresia
• Poškodenie oka a sietnice
• Nepriame účinky na DNA spôsobené tvorbou voľných radikálov
• Genetické mutácie (melanóm)

Fotosenzitivita vyvolaná liekmi

Intenzita UVB žiarenia sa počas dňa mení, najväčšia je na poludnie.

UVB lúče stimulujú tvorbu nového kožného farbiva melanínu, vďaka nemu dochádza k dlhodobejšiemu opáleniu. Stimulujú tiež bunky, aby vytvárali silnejšiu epidermis.

Môžu spáliť a poškodiť pokožku, najmä v letnom období a v vysokých nadmorských výškach. 

Neprenikajú tak hlboko do kože, ale vytvárajú voľné radikály v epidermis.

Ovplyvňujú DNA viac než lúče UVA a sú hlavnou príčinou poškodenia DNA kožných buniek.

UVB žiarenie preniká až do spodných vrstiev epidermis a je hlavnou príčinou akútneho poškodenia kože slnkom.

• Spálenie v dôsledku UV žiarenia
• Priame poškodenie DNA a rakovina kože (nemelanómové rakoviny kože)
• Poškodenie oka a sietnice

Fotosenzitivita spôsobená liekmi

UVA i UVB žiarenie má na pokožku škodlivé účinky s tým rozdielom, že intenzita UVA žiarenia je počas celého dňa skôr konštantná, zatiaľ čo intenzita UVB kolíše. Systém hodnôt ochranných slnečných faktorov (SPF) u prípravkov na opaľovanie vychádza z úrovne UVB ochrany, ktorú daný výrobok poskytuje. Výrobky so symbolom UVA ochrany musia poskytovať aspoň minimálnu úroveň UVA ochrany. Pomer by mal byť 1:3 pre UVA: UVB ochrane.

Preto je dôležité každý deň určiť intenzitu UV žiarenia v mieste vášho pobytu a použiť zodpovedajúcu úroveň UV ochrany.

Európska asociácia pre kozmetiku (skôr Colipa) tiež stanovila štandardy UV ochrany pre výrobky UV ochrany. Medzinárodná norma ISO 24444-2010 je spoľahlivou metódou testovania UV účinnosti výrobkov na opaľovanie a je v súlade s pravidlami Európskej komisie.

Detská pokožka je slabšia a veľmi citlivá na slnko. U detí je teda dôležité používať opaľovacie prípravky s vysokým stupňom ochrany, aby nedošlo k poškodeniu kože lúčmi UV.
Prečítajte si viac o detskej pokožke a vplyve slnka.

Optimálnu úroveň slnečnej ochrany je nevyhnutné vybrať podľa individuálnej citlivosti pokožky na slnko (pigmentácia koža) a podľa intenzity slnečného žiarenia.
Ochranný slnečný faktor (SPF) vynásobený počtom minút, počas ktorých sa pokožka prirodzene dokáže brániť slnku, nám udáva maximálnu dobu pobytu na slnku bez rizika, že dôjde k poškodeniu pokožky v dôsledku slnečného žiarenia.

Je všeobecne dobre známe, že slnečné žiarenie môže zlepšovať náladu, i keď ešte nie je úplne vedecky objasnené, prečo to tak vlastne je. Naopak, dobre je už preskúmaný fakt, že nedostatok slnečného žiarenia môže viesť k nedostatku vitamínu D v tele a k sezónnej afektívnej poruche (SAD), ktorá s ním pravdepodobne súvisí.

Zlepšenie nálady (prevencia SAD)
Štúdiami sa preukázalo, že miera tvorby serotonínu v mozgu je priamo ovplyvnená mierou slnečného žiarenia, ktorému je telo počas dňa vystavené. Úroveň serotonínu je vyššia v dňoch, keď svieti slnko, než keď je pod mrakom alebo zatiahnuté. Serotonín je veľmi silná chemikália, ktorá ovplyvňuje v mozgu náladu a má súvislosť s pocitom šťastia. 

Naopak, ľudia, ktorí žijú v oblastiach, kde je slnečné žiarenie nižšie, (väčšinou na severnej pologuli v zimných mesiacoch) trpia symptómami depresie, ťažko sa sústreďujú, majú nedostatok energie, alebo sú unavení a trpia nadmernou ospalosťou. Všetky tieto symptómy sa klasifikujú ako sezónna afektívna porucha, čiže SAD. Presná príčina SAD nie je síce známa, ale vie sa, že je spôsobená nedostatkom slnečného svitu. Uvažuje sa teoreticky, že by príčinou mohla byť znížená tvorba vitamínu D, ale nie je to zatiaľ dokázané.

Vitamín D
Vitamín D je nevyhnutný pre mnoho životne dôležitých procesov v našom tele, okrem iného udržuje naše kosti zdravé a znižuje riziko depresie.

Zistite si viac informácií o tejto dôležitej látke, akou je vitamín D.

Existuje mnoho nepríjemných komplikácií, ktoré môžu byť spôsobené nadmerným pobytom na slnku. Nižšie nájdete tie najčastejšie - od spálenia až po rakovinu kože.

Spálenie je najčastejšou formou poškodenia kože v dôsledku pôsobenia slnečného žiarenia a hlavnou príčinou je UVB žiarenie. Typické preň je začervenaná, bolestivá koža s naskakujúcimi pľuzgierikmi. Niekedy sa tieto symptómy neobjavia okamžite, a môže uplynúť až päť hodín od pobytu na slnku, než sa spálenie kože prejaví. Spáleniu sa možno vyhnúť používaním ochranných opaľovacích prípravkov a vyhýbaním sa priamemu intenzívnemu slnku (najmä medzi 10. a 16. hodinou). Ošetrenie slnečného spálenia spočíva v chladení kože, aby sa predišlo bolesti a zápalu. Je možné na postihnuté miesta prikladať studené obklady a používať špeciálne prostriedky po opaľovaní, ktoré chladia a upokojujú pokožku.
Zistite si viac informácií o prípravkoch po opaľovaní Eucerin.

V závažných prípadoch spálenia kože by ste mali okamžite vyhľadať lekára. K lekárovi tiež treba ísť, ak máte spálenú pokožku a je vám pritom na omdlenie, ste dehydrovaní, alebo máte veľké pľuzgiere. A samozrejme tiež, ak sa spáli dojča alebo malé dieťa.

Polymorfná svetelná erupcia (PLE) je najčastejšou formou slnečnej alergie a je diagnostikovaná u približne 90 % všetkých pacientov so slnečnými alergiami. Ich rozšírenie v západnej Európe a USA je približne 20 %. Príčinou slnečných alergií je oxidačný stres spôsobený voľnými radikálmi, ktoré sa tvoria pod vplyvom UVA a, v menšej miere, i UVB žiarenia.

Acne aestivalis (Mallorca akné) vzniká, keď sa UV žiarenie kombinuje s určitými látkami v kozmetických výrobkoch, ako sú emulgátory, ktoré spôsobujú podráždenie a zápaly mazových vačkov. Acne aestivalis postihuje približne 1-2 % populácie, najčastejšie postihnuté sú mladé ženy až ženy stredného veku (25 - 40 rokov). Príznaky sú veľmi podobné príznakom PLE, a často je ťažké ich rozlíšiť.

Fototoxické a fotoalergické reakcie môžu vzniknúť, keď u nejakého lieku, ktorý normálne citlivosť kože nevyvoláva, dôjde k fotoaktivácii pri ožiarení UV lúčmi. 

Fotosenzitivita môže byť následkom ako orálne podávanej (systémovej) medikácie, tak lokálne podávaných liekov a kozmetických prípravkov.

Niektoré protizápalové lieky alebo lieky proti bolesti typu Ibuprofen rovnako môžu vyvolať fotosenzitivitu. Ďalšími bežne užívanými fotoaktívnymi liekmi sú antibiotiká, nesteroidné antireumatiká, diuretiká, statíny, retinoidy a antifungálne lieky. Tieto skutočnosti treba starostlivo zvažovať pri výbere prípravkov i prípravkov slnečnej ochrany.
Zistite si viac informácií o fotosenzitivite.

Ak si nie ste istí, či lieky, ktoré užívate, nemôžu vyvolať fotosenzitivitu, alebo chcete získať celkové informácie o tom, ktoré lieky môžu fotosenzitivitu vyvolať, obráťte sa, prosím, na lekárnika alebo dermatológa.

Predčasné starnutie kože
Predčasné starnutie kože je väčšinou spôsobené vystavovaním sa slnku. Koža reaguje vznikom pieh, pigmentových škvŕn (tiež sa im hovorí "pečeňové škvrny"), rozšírených žiliek. Tiež drsnie, stráca pružnosť a objavujú sa jemné vrásky. Objavujú sa tmavé škvrny, koža povoľuje, a ožiarenie slnkom môže spôsobiť aktinickú keratózu.

Rakovina kože
Rakovina kože sa najčastejšie objavuje na pokožke, ktorá je najviac vystavovaná slnku, takže najväčšie riziko je na pleti tváre. Vzhľadom na to, že aktinická keratóza je prekancerózny stav, môže sa z niektorých keratóz následne rozvinúť rakovina kože.

Aknitická keratóza sa prejavuje suchými, olupujúcimi sa ložiskami na pokožke v dôsledku vystavovania sa slnku počas rokov. Sú ružové, červené alebo hnedé a rôzne široké, od 0,5 do 3 cm. Najviac sa vyskytujú na tvári (najmä na perách, nose a na čele), ďalej tiež na krku, predlaktí, chrbte ruky, a (najmä u mužov) na okraji ušných lalôčikov a na holom temene hlavy, a (u žien) v podkolenných jamkách.

Bazaliom vyzerá ako malý, pomaly rastúci, lesklý ružový alebo červený výrastok. Keď sa na pokožke ponechá, vytvára sa na ňom chrastička, krváca, alebo sa na ňom urobí vriedok. Väčšinou sa tieto výrastky objavujú na tvári, pokožke hlavy, ušiach, rukách, ramenách a na chrbte. Spinaliom sú obvykle ružové uzlíky. Pokožka na nich je buď stvrdnutá alebo šupinatá a najviac sa vyskytujú na tvári, na krku, perách, ušiach, rukách, ramenách a na nohách. Často krvácajú a niekedy zvredovatia.

Melanóm je najzávažnejší druh kožného nádoru. Jeho prvým príznakom býva buď objavenie nového materského znamienka, alebo zmena vzhľadu už existujúceho znamienka. Tvar melanómov väčšinou býva nepravidelný, ich farba nie je jednoliata a bývajú väčšie než 6 mm. Môžu sa objaviť kdekoľvek na tele, ale najviac sa vyskytujú na chrbte, nohách, ramenách a na tvári.

Ak máte akékoľvek pochybnosti ohľadne poškodenia pokožky,  navštívte svojho lekára alebo dermatológa.